Backstage - detail
No Gravity a KoRn
Pridal: Mario (02. 04. 2008)
No, takže sa s Vami podelím o zážitok, ktorý sme s chlapcami získali vo Viedni na koncerte kapely KoRn. Asi Vám ju moc nemusím predstavovať, je to jedna z najlepších nu-metalových kapiel, ktorú máme v kapele všetci velice radi.
Koncert bol samozrejme vypredaný, asi tak za 45 minút, a tak sme mu moc veľkú pozornosť nevenovali. To by som však nebol ja, keby sa tvrdohlavo nezatnem, že ja sa tam dostanem. Rozhodil som siete na E-bay a prinieslo to úžitok. Za 3 dni sme mali lístky a dokonca za normálnu cenu.:) Zobrali sme ešte aj našu kamošku Silviu a r1, m1 a ja sme išli do mesta valčíkov trochu si zatancovať na KoRn, šak čo budeme, veď hrajú hudbu do tanca aj na počúvanie. Do klubu Gasometer (asi najlepší klub vo Viedni) sme dorazili tak 2-3 hodiny pred samotnou action. Lístky sme si od miestnych šmelinárov (v pohode chlapci...:)) bez problémov vyzdvihli. Nasledovala obradná návšteva McDonald´s a potom sa naše cesty rozdelili. M1 a Silvia za doprovodu triezveho vodiča r1 samozrejme išli do baru na nejakú vodku. Ja som išiel na dohodnuté miesto, kde som sa mal stretnúť so Shaneom Gibsonom, ten večer hlavným gitaristom KoRnu, keďže Munky bol stále doma v USA kvôli nejakým rodinným problémom (sorry, nebudem konkretizovať...). Prišiel som na miesto a on tam skutočne bol. Asi nemusím opisovať, že som bol z toho vcelku posratý:)
Tak sme sa zoznámili, spravili nejaké fotky a keckali tak 20 minút o hudbe. Počas toho prišla dodávka, z ktorej vystúpilo 5 ľudí a posledný bol Fieldy. Ako išiel okolo, tak som sa chopil šance, pristavil ho a aspoň mu potriasol rukou. Vypadal byť vcelku mimo a ani sa mu nečudujem, po tých rokoch mu už z toho musí prepínať ako predavačke v Tescu. Shane mi hovorí, že máme dôjsť aj po koncerte a bude tam aj zvyšok kapely, takže môžeme dostať nejaké autogramy a pofotiť sa s nimi. Nadšený som to oznámil chalanom, za čo som si vyslúžil absolútny úspech v bande:D
Koncert nemá moc význam opisovať, malo to gule, zvuk bol výborný a výkon kapely neskutočný. Po koncerte sme išli naspäť na dohovorené miesto, kde už Fieldy rozdával autogramy. Počkali sme na našu príležitosť a stiahli ho na dve fotky. Fotil som ja, lebo jeho ochrankár sa netváril moc ochotne. Fieldy na môj pokyn dokonca vyzubil aj úsmev, čo je u neho, ako u tvrdého rockera, dosť nezvyk.:) Náš starý kamoš Shane prišiel pekne už s pivom, tak som ho zoznámil s chalanmi a začali kecať.
Ja som už len čakal na majstra večera, bubeníka Raya Luziera. Tento chalan hráva okrem KoRnu aj s Billym Sheehanom, čo je virtuózny basgitarista (hráva sólovo, ale aj v kapele Steva Vaia a mnoho ďalších...) a napríklad aj s Dave Lee Rothom, spevákom Van Halen (také mini koncerty pre 400 tisíc ľudí:)) a v poslednej dobe v kapele Army of anyone s bratmi DeLeovcami, čo sú basák a gitarista našich ďalších obľúbencov Stone temple pilots. Ray prišiel o chvíľu, obhrýzajúc jablko. Hneď som za ním nabehol, predstavil sa a pýtal podpis a fotky. Bol úplne v pohode, tak som si od neho vypýtal jeho paličku. Povedal, že pôjde pozrieť do busu, či nejaké má pri sebe. Keď sa vrátil, tak ma zavolal bokom a dal mi jednu novú, ale povedal, aby som ju schoval, lebo že hneď by od neho pýtal každý, kto tam stál:D
Debatovali sme skoro polhodinu, samozrejme, že o bubeníckych veciach, ktoré by asi nikoho z Vás nebavili.:) Potom sa rozlúčil, zaželal veľa šťastia v kariére a dal mi hlavne kontakt. Následne aj odpísal, čo považujem za najväčší úspech. Potom prišiel klávesák Zac Baird. Ten má za sebou koncertovanie po celom svete so spevákom Danielom Powterom, Norah Jones, ale napríklad aj produkovanie debutového albumu Evanesence. Nasledovala už odskúšaná zoznamovacia procedúra, autogramy a fotenie a potom veľmi dlhá a poučná debata o hudbe, KoRne, nahrávaní ich posledného albumu, ale aj o bývalých členoch kapely. Zac bol tiež úplne v pohode, asi zavážilo aj to, že sa asi za 2.243 sekundy zaľúbil do našej kamarátky Silvie...:D
Potom sa objavil aj Kalen Chase, ten blond vokalista, ktorého pracovnou náplňou je robiť na pódiu bordel a strašiť deti.:) Veľmi milý chalan. Bol som síce jediný, kto riskol rozhovor s ním, ale prekvapilo ma, že je tiež úplný dobrák. V Amerike asi aj vcelku úspešní majú stále rozumu...
Potom nám po dvoch hodinách kecania už bola aj zima vcelku, tak chalani sa rozlúčili a išli do veľkých touring busov, pretože odchádzali do Talianska. My sme zobrali auto a v ňom, v teple, čakali na Jonathana. Nakoniec sme sa dočkali. Najväčších vytrvalcov zoradil jeho bodyguard Locdog do radu, zakázal nám fotenie a potom nabehol JD a podpísal nám veci, čo sme mali so sebou. Poďakoval som mu za great show, načo maximálne skromne poďakoval. Potom sme už unavení a spokojní išli do Bratislavy spať. Boli už asi 4 hodiny ráno:-)
V kontakte s chalanmi sme stále a tešíme sa na ďalšie podobné zážitky:)
Spať na zoznam blogov